Naše papierové školstvo

Autor: SKU | 19.3.2014 o 21:20 (upravené 19.3.2014 o 22:13) | Karma článku: 17.71 | Prečítané  6775-krát

(alebo Plány pre plány, správy pre správy, smernice pre smernice atď.) Pri všetkom čo robíme, musia byť na prvom mieste naši žiaci, ich kvalitné vzdelávanie a výchova, ich záujmy a potreby. Nie som si celkom istý, či to ešte stále platí. Na prvé miesto sa totiž v posledných rokoch úspešne dostávajú Papiere. Najviac opakovanou témou rôznych sedení, školení, stretnutí vedúcich zamestnancov v školstve, témou rôznych seminárov a vzdelávaní je pedagogická dokumentácia, plány, správy, smernice, hlásenia, tabuľky, štatistiky atď. Akoby na tom bolo založené vzdelávanie. Dokumentáciu a papiere sme povýšili na najdôležitejšie miesto v škole. Kvalita vzdelávania až tak častou témou nie je.

Dnes, keď sa stretnem s riaditeľmi, tak sa nehovorí o tom, čo kto niečo zaujímavé robí pre deti v škole, ako skvalitňuje vzdelávací proces, ako rieši výchovné problémy, ale hlavne o tom, či má urobený ten a ten plán, také a onaké správy, koľko strán má ktorý školský vzdelávací program, či má spracovanú takú a takú vnútornú smernicu, či má správne urobené tie kvantá papierov okolo integrácie a pod. Som v praxi 30 rokov, z toho 20 rokov ako riaditeľ, tak si už určité porovnania môžem dovoliť. Pred takými 10 rokmi som mal v kancelárii štvrtinu tých šanónov, čo mám teraz. Ten nárast byrokracie však určite v žiadnom prípade neznamená aj kvalitnejšiu prácu so žiakmi v školách a kvalitnejšie výsledky. To určite nie - možno práve naopak, lebo za kvalitne urobené papiere sa dá často skryť nekvalitná práca s deťmi. A aj kontroly to majú ľahšie, lebo papiere sa dajú ľahšie skontrolovať, ako to, koľko a akej kvalitnej práce odvádzame v škole v priamej výchovno-vzdelávacej  práci so žiakmi, čo im zo seba odovzdávame, ako ich pripravujeme na ďalšie štúdium a život.

Samozrejme, nič proti dokumentácii, ktorú určuje školský zákon, resp. vyhláška o základnej škole. Ide však o to, aký má byť jej obsah, rozsah a forma. Nie je potrebné školám vnucovať rôzne prehnane byrokratické vzory. Školy a ich vedenie majú určite dosť schopností, aby si dokumentáciu urobili v zmysle zákona, ale tak, aby mala pre chod a výsledky školy aj praktický význam. Na prvom mieste však musí byť kvalita vzdelávacieho procesu a naši žiaci.

Mnoho zbytočnej a nepotrebnej byrokracie vymýšľajú často práve tí, ktorí odišli zo škôl, lebo nevedeli, alebo nechceli pracovať s deťmi. Ale na papiere sú machri. Teraz sedia v kanceláriách rôznych školských inštitúcií a vymýšľajú to, čo v praxi často nikto nepotrebuje. A školy a ich riaditelia namiesto toho, aby povedali, že to a to je nepotrebné a nemá to žiadny praktický význam, radšej  si tie papiere vyrobia, prepošlú, stiahnu, len aby mali pokoj pri možnej kontrole. A to ešte pozor - čo je dobré pre jednu kontrolu, nemusí byť dobré pre inú. Tak vznikajú 500 a možno aj viac stranové školské vzdelávacie programy, pričom každá škola by vedela urobiť tento dokument zmysluplne na 20 strán. Je vôbec diskutabilné, či má čo škola vytvárať školský vzdelávací program. Učitelia v školách majú podľa mňa realizovať vzdelávací program a nie tvoriť učebné osnovy a vzdelávacie programy. Nakoniec vidíme, že len čo sme našu slávnu reformu dokončili, už sa štátne a teda aj školské vzdelávacie programy budú od ďalšieho školského roka zásadne meniť. Opäť sa majú učitelia na čo tešiť - opäť budú robiť prácu za tých, ktorí to majú v náplni práce a berú za to plat.

Načo sú dobré siahodlhé - často aj 100 a viac stranové plány práce školy a správy o činnosti školy za školský rok plné všeobecných a formálnych fráz. Každý rok sa v nich mení iba dátum, niekoľko čísel a pár riadkov textu. Pritom obidva dokumenty, ak by sa robili tak, aby mali aj praktický význam a zmysel pre prax, nemusia mať viac ako niekoľko strán. Hlavné úlohy formulovať jasne, zrozumiteľne, adresne a dôsledne ich plniť! Hlavne, že sa dlhodobo hovorí o odstraňovaní byrokracie v školách. Ja to nikde nevidím - práve naopak.

Naše školstvo malo v minulosti veľmi dobrú úroveň, dobré meno aj výsledky. V súčasnosti sa už tým chváliť nemôžeme. Pritom sa predtým toľko NEPAPIEROVALO. Čiže problém bude niekde inde a bujnejúca byrokracia určite nepomôže zlepšiť kvalitu nášho školstva, ani výsledky našich žiakov v testoch PISA! A nepomôže ani preberať nejaké modely zo zahraničia. Po sovietskom vzore teraz máme zase „fínsky" model. To už mi pripadá až smiešne. Verím, že máme dosť vlastného rozumu, ako riešiť problémy nášho školstva. Naše školy potrebujú okrem iného viac peňazí, racionálnu sieť škôl, lepšie platených učiteľov, menej byrokracie - nie zahraničné modely. A ak sa už pozeráme do zahraničia, tak sa pozrime aj na to, o koľko menšie byrokratické zaťaženie je  v školských systémoch vyspelých krajín - napríklad Francúzsko, Nemecko aj iné.

Ďalej - Ročný plán vnútornej kontroly. V žiadnom prípade nechcem podceniť význam kontroly, lebo v škole má svoje dôležité miesto - tak ako všade. Ale opäť nie formálne mnohostranové elaboráty, opisované z roka na rok. To nemá žiadny praktický význam. Význam majú dve tri kontrolné úlohy mesačne, ale zmysluplne stanovené a dôsledne splnené. Tak, aby výsledkom kontroly bolo lepšie dodržiavanie pracovného poriadku a skvalitňovanie vyučovania. Nie stresovanie učiteľov a ostatných zamestnancov školy, prípadne až ich šikanovanie. Svoje miesto stále majú v škole aj hospitácie, ale musia byť vykonávané citlivo a s mierou. A hlavne, nech si hospitujú aj učitelia v rámci metodických orgánov. Nezabúdať v školách aj na vlastné metodické dni a otvorené hodiny. Majú stále veľký význam z hľadiska neustáleho skvalitňovania vzdelávacieho procesu. Škoda, že tieto formy práce sú v školách skôr zriedkavé ako samozrejmé.  Neviem prečo sa napríklad už nerobia okresné metodické dni podľa jednotlivých predmetov a zameraní. Toto potrebujú učitelia a nie behanie po kontinuálnych vzdelávaniach, ktoré im málokedy niečo dajú a ktoré musia často pretrpieť so zaťatými zubami, lebo ide o peniaze k učiteľskému platu.

Plán kontinuálneho vzdelávania pedagogických zamestnancov. Ďalší 40 a viac stranový dokument plný formálnych zbytočností. Teda, ak ho robíte podľa vzoru metodického centra /legislatívne východiská, ciele, situačná analýza, profilácia školy, systém merania a kontroly, návrh plánu vzdelávania učiteľov na školský rok, návrh profesijného rastu učiteľov na školský rok/. Takúto štruktúru tohto plánu môže vymyslieť iba človek odtrhnutý od praxe, ktorý nechápe, čo je dôležité pre vedenie školy z hľadiska kontinuálneho vzdelávania učiteľov. Riaditeľ nepotrebuje takýto plán. To, čo potrebuje, je prehľad kontinuálneho vzdelávania, v ktorom má zaznamenané všetky vzdelávania, kredity, kreditové príplatky, platnosť, dátumy a pod. Ja neplánujem ani neurčujem učiteľovi, aké  vzdelávanie má robiť. To je na ňom, ja mu ho môžem schváliť alebo nie. Neurčujem, či má alebo nemá robiť atestáciu, to je jeho rozhodnutie. Na kontinuálne vzdelávanie má určité nároky, čo sa týka pracovného voľna. To treba rešpektovať. Prax je však často taká, že síce škola má perfektne urobený plán kontinuálneho vzdelávania, ale riaditelia nepustia učiteľov na vzdelávanie, nepreplácajú im kredity, nedajú im ani zákonné voľno na kontinuálne  vzdelávanie, na vykonanie atestácie a pod.

Plány prevencie sociálno-patologických javov, plány výchovy k manželstvu a rodičovstvu, plány environmentálnej výchovy. A opäť rozsiahle plány a čím viac strán, tým určite lepšia výchova v týchto oblastiach. Takto to určite nefunguje. Je potrebné žiakov vzdelávať a informovať aj o týchto oblastiach života, ale plán je to posledné, čo je tu dôležité. A ak už, tak v niekoľkých bodoch na jednej strane zhrnúť to, čo chceme v tomto smere s deťmi počas roka realizovať. Hlavne nie formálnosť, 15 strán fráz a všeobecných úloh. Nakoniec táto problematika je rozpracovaná  v mnohých iných vyučovacích predmetoch. Najlepšie ich budeme vychovávať k manželstvu a rodičovstvu vtedy, ak im ukážeme, že my učitelia sme dobrými matkami, otcami, manželkami a manželmi. Environmentálne povedomie v nich najlepšie vypestujeme v takej škole, ktorá sama chráni životné prostredie, stará sa o prírodu v okolí školy, separuje zber, má upravený areál apod. Aj v oblasti prevencie opatrne a citlivo, aby naše prehnané snaženie niekedy nepôsobilo ako návod na užívanie rôznych látok. Je veľmi smutné, ak kontrole stačí poriadne dlhý plán a v týchto oblastiach je potom v škole všetko najlepšom poriadku. Iné ich nezaujíma.

Papiere súvisiace s integráciou žiakov - to je osobitná kapitola. Tu to zašlo už tak ďaleko, že papiere okolo integrovaného žiaka už môžeme vážiť na kilá. Žiadanky na psychologické a špeciálno-pedagogické vyšetrenia, súhlasy rodičov, správy z rôznych vyšetrení, odporúčania k integrácii, rozhodnutia o prijatí do poradne, rozhodnutia o začlenení, žiadosti rodičov o začlenenie, návrh na prijatie integrovaného žiaka, individuálny vzdelávací program, individuálny vzdelávací plán a ešte iné papiere. Spis jedného integrovaného žiaka má aj 60 strán! A výsledok - 90 % týchto žiakov sedí niekde v poslednej lavici a málokedy sa im niekto venuje, lebo jednak nevieme, ako presne ich vzdelávať a nevieme, kde na to zobrať čas popri vzdelávaní ostatných žiakov v triede. Pritom školský zákon jasne hovorí, že vzdelávanie integrovaných žiakov nesmie obmedzovať vzdelávanie ostatných žiakov v triede. Píšem o tom podrobnejšie v inom článku pod názvom Integrujme zmysluplne. Ak dieťa v škole neprospieva podľa predstáv svojich rodičov, stačí ho dať vyšetriť a odborníci zistia hneď niekoľko porúch učenia, alebo iné diagnózy, ktoré sú dôvodom na integráciu žiaka. Takto už nebudeme mať v školách slabých žiakov - už budú iba výborní a integrovaní. Ďalej nech sa už trápia učitelia v školách, nech každému vytvoria taký učebný plán, aby ho mohol zvládnuť a všetko bude v poriadku. To, že potom máme v triedach niekedy aj piatich integrovaných žiakov a každý má iný IVVP plán, že v takejto triede učiteľ nedokáže učiť tak, aby nezanedbával ostatných žiakov - to už málokoho zaujíma. Hlavne, že na papieri je všetko v poriadku. Integrácia áno, ale nie taká chaotická ako je teraz. Kvalitnejšia diagnostika konzultovaná s učiteľmi, menej papierov a viacej asistentov učiteľov pri integrovaných deťoch. A výchovnému poradcovi v škole znížiť úväzok nie o 1-2 hodiny, ale diferencovane možno aj o tretinu, podľa počtu takýchto žiakov a náročnosti práce.

Nechajme učiteľa učiť. Nech si kvalitne plní svoju mieru vyučovacej povinnosti, zodpovedne sa pripravuje na vyučovanie a spoľahlivo vykonáva ďalšie úlohy súvisiace s jeho priamou pedagogickou činnosťou. Ak sa má denne pripraviť na 5 - 6 vyučovacích hodín a kvalitne ich odučiť - je to naozaj dosť.  Nepridávajme učiteľom ani vedeniu škôl zbytočnú byrokratickú prácu, ktorá nemá často žiadny praktický význam. Odvádzame tým učiteľov aj vedúcich  pracovníkov od toho najdôležitejšieho - od samotného učenia, znepríjemňujeme im prácu a niekedy ich doslova týmto až vyženieme zo škôl.

Hodnotenie pedagogických zamestnancov. Treba samozrejme aj hodnotiť prácu učiteľov. Je dôležité, aby každý vedel ako si riaditeľ váži jeho prácu, ako ju hodnotí. Ale nech sú potom aj prostriedky na finančné ohodnotenie kvalitnej práce a aj možnosť rozísť sa s učiteľmi, ktorí nevykonávajú prácu kvalitne. Mnohokrát sa nedá ani jedno, ani druhé. Určite by sa mal riaditeľ školy stretnúť s učiteľom a objektívne zhodnotiť jeho celoročnú prácu. Ako je s jeho prácou spokojný, ako je spokojný s výsledkami, ako plnil úlohy v ďalších oblastiach života školy a pod. Ale nie tak, aby to bolo pre učiteľa a nakoniec aj riaditeľa ponižujúce. Mnohí si ešte pamätáte, ako jedno z prvých opatrení po revolúcii v roku 1989 bolo zrušenie písomných hodnotení učiteľov. Bolo to správne a roky to nikomu nechýbalo. Zrazu je to potrebné? Nie je to ani potrebné, ani správne, lebo nikto nezaručí objektivitu takéhoto písomného hodnotenia. A keby som sa už akokoľvek dokázal na písomné hodnotenie pozrieť aj pozitívne, tak určite by som ho nerobil podľa takej tabuľky, aká je nám na tento účel prezentovaná ako vzor z metodického centra. Volá sa Hodnotiaci hárok pedagogického zamestnanca, má 63 koloniek, podľa ktorých sa má učiteľ hodnotiť a každá kolonka sa hodnotí známkou od 1 do 5. Neuveriteľné kto toto vymyslel. Hodnotenie podľa takéhoto záznamového hárku je nedôstojné pre učiteľa aj pre vedúcich pracovníkov. Do kolektívov by to prinieslo iba ďalšie napätie. Schopný riaditeľ si určite nájde lepší a účinnejší spôsob, ako hodnotiť prácu svojich učiteľov - objektívnejší, dôstojnejší, motivujúcejší a humánnejší. Zákon o pedagogických zamestnancoch v § 52, odsek 2 síce hovorí, že  o hodnotení pedagogických zamestnancov sa vyhotoví písomný záznam, ale forma by mala byť na riaditeľovi školy. Pri vytváraní akýchsi záznamových hárkov vidím opäť prehnanú iniciatívu metodických centier. Ak by mňa riaditeľ hodnotil podľa takejto tabuľky, prestal by som si takého riaditeľa vážiť.

A ďalšie rôzne vnútorné smernice - o šikanovaní, o riešení záškoláctva, o organizovaní výletov, škôl v prírode, lyžiarskych kurzov, vnútorné mzdové predpisy - atď., atď. Veď na všetko máme zákony, smernice a vyhlášky vydané ministerstvom školstva. Treba ich len dodržiavať a nie vyrábať nové vnútorné smernice, ktoré sú prepisovaním legislatívy vydanej ministerstvom. Samozrejme chápem, že v určitých prípadoch je potrebné prispôsobiť tieto smernice vlastným podmienkam, ale nie každú smernicu znova prepisovať a vydávať pod hlavičkou školy, ako to prezentujú často metodické centrá na rôznych vzdelávaniach. Máme napríklad smernicu č.7/2006 o prevencii šikanovania na školách. Načo potrebujeme v škole vlastnú smernicu, ktorá    vznikne opísaním uvedenej smernice s hlavičkou školy. To nám v prevencii šikanovania nepomôže. Iba pridáme ľuďom ďalšiu zbytočnú papierovú robotu. Pomôže nám dôsledne vyžadovať od žiakov plnenie školského poriadku a všetky prejavy šikanovania okamžite riešiť v zmysle uvedenej smernice - so žiakmi, s rodičmi, s políciou, s úradom sociálnych vecí. Dôsledne a bez ohľadu na to, o čie deti ide. Lebo aj s tým som sa už stretol, že tieto deti riešiť nemôžeme, lebo to sú deti sponzorov školy. Tadiaľto cesta nevedie. Prehrešky riešiť, rozoberať so žiakmi, hodnotiť na spoločných stretnutiach, poukazovať na to a ak je to potrebné, tak aj trestať. Výsledky sa dostavia a so šikanovaním nebudete mať žiadne problémy. Takýchto príkladov by bolo veľa. Či azda budeme prepisovať v školách všetky zákony, vyhlášky, smernice, metodické pokyny a vydávať ich pod hlavičkou školy? Alebo azda legislatíva vydaná ministerstvom školstva nie je pre školy záväzná a majú si tvoriť vlastnú? Ako to teda je?  Bol som prekvapený, aké rôzne vnútorné smernice možno nájsť na stránkach škôl, napr. Komunikačná smernica, Smernica na priznávanie kreditov, Smernica na zápis do 1. ročníka, Smernica o ustanovení funkcie triedneho učiteľa, Smernica o čerpaní náhradného voľna, Smernica o voľbách do Rady školy, Smernica o čerpaní dovoleniek a mnohé iné. Opakujem - všetky sú iba prepisovaním platnej legislatívy, ktorú podľa mňa netreba prepisovať, ale dodržiavať.

Aj s byrokraciou pri príprave rôznych školských podujatí sa to tiež niekedy   preháňa. Pri vnútorných smerniciach to školy skomplikujú tak, že mnohí učitelia už radšej ani neorganizujú školy v prírode, lyžiarske kurzy, výlety, exkurzie, lebo ich príprava je spojená s množstvom papierov a často ani nemajú zaplatené to, na čo majú pri takýchto školských akciách nárok v zmysle platných vyhlášok. Pritom organizácia výletov, exkurzií, výcvikov je tiež dostatočne riešená v platnej legislatíve / §7 Vyhlášky o základnej škole a vyhláška ministerstva zdravotníctva č. 526/2007 / .

Bohužiaľ aj riaditelia škôl sú niekedy veľmi  horliví  vo vymýšľaní byrokratických zbytočností. S prekvapením počúvam, aké rôzne hlásenia, tabuľky, štatistiky, plány vyžadujú od učiteľov.

To bolo iba niekoľko poznámok k byrokracii v škole. Jej obšírnejšie popísanie by si vyžadovalo román nie krátky článok. Myslím, že už by bolo načase, aby sa tým kompetentní začali zaoberať. To by ich však problémy školstva museli skutočne zaujímať.

Práca v škole je krásna pre toho, kto má pekný vzťah k deťom, kto má dobrých žiakov, vďačných rodičov, dobrých kolegov a dobré vedenie školy. Mrzí a trápi ma bujnejúca byrokracia v školách - často nezmyselná a kontraproduktívna. Vymýšľajú ju ľudia, ktorí nerozumejú tomu najdôležitejšiemu - že v škole je na prvom mieste priama práca so žiakom a papiere iba dopĺňajú, usmerňujú a dokumentujú výchovno-vzdelávací proces. Nepreceňujme ich význam. Nevyrábajme plány pre plány, správy pre správy, smernice pre smernice alebo na uspokojenie kontrolných orgánov. Robme ich iba v nevyhnutnom rozsahu a tak, aby nám pomáhali. A školy hodnoťme podľa výsledkov ich práce, podľa toho, ako sa venujú a čo dávajú deťom v škole a v mimoškolskej práci, podľa toho ako si školu vážia rodičia a majú radi deti, aj podľa toho, ako naše školy vyzerajú, lebo aj prostredie školy má na výchovu a vzdelávanie veľký vplyv. Nie podľa kvalitne spracovanej pedagogickej - často nepotrebnej - dokumentácie. Ani nie podľa úspešnosti v Testovaní 9, lebo o jeho objektívnosti na mnohých školách mám veľké pochybnosti. A nedovoľme ľuďom z kancelárií, ktorí nemajú vzťah k deťom a podstate vzdelávania nerozumejú, vymýšľať byrokratické zbytočnosti.

PaedDr. Ladislav Juhás, riaditeľ ZŠ s MŠ  Bohdanovce

 


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Počiatek z politiky odišiel potichu, prekvapil aj priateľov zo Smeru

Exminister dopravy Ján Počiatek sa z politiky stiahol bez vysvetlenia, ktoré nedostalo ani celé vedenie Smeru. Vo verejnej sfére sa pracovať nechystá.

TECH

Šakaly žerú odpad, ušetria Európe milióny eur

Šakaly zlaté môžu pomôcť Európe pri odstraňovaní odpadu.

KOMENTÁRE

Útočil v Kolíne Putin?

Netvrdím, že by sme sa mali od proruských konšpirátorov učiť.


Už ste čítali?