Ak chcú ísť vpred, musíme ich v tom podporiť

Autor: SKU | 27.2.2015 o 12:30 | Karma článku: 5,04 | Prečítané:  845x

Vážení priatelia, rád by som sa s vami podelil o moje dojmy z akcie Profesiadays - veľtrh práce, ktorý sa konal uplynulé dni v Inchebe. Organizátorom tejto aktivity bol portál Profesia.sk, ktorý združuje pracovné ponuky z celého Slovenska (aj zahraničia) a zjednodušuje uchádzačom o zamestnanie nájsť svoju prácu. 

Okrem jednotlivých firiem, ktoré ponúkali konkrétne pracovné pozície, bol veľmi zaujímavý sprievodný program. Práve ten ma motivoval pozvať na túto akciu základné školy, učiteľov so žiakmi, dúfajúc, že by mohol byť pre žiakov inšpiráciou pri ďalšom smerovaní. Vlastne mojou hlavnou myšlienkou bolo obrátiť premýšľanie. Žiaci si totiž často vyberajú strednú školu bezhlavo, podľa želania rodičov, podľa tuctových trendov... A akosi sa zabúda na najdôležitejšiu vec, ktorou je uvedomovanie si nejakého smerovania - cieľu. Môžeme samozrejme polemizovať, či žiaci základnej školy nejaké majú, ale určite sa zhodneme, že nikomu nezaškodí "chrobák" v hlave, ktorý núti už ôsmaka, deviataka nad svojou budúcnosťou rozmýšľať. Cieľom teda nebolo nájsť skutočnú prácu, ale byť v kontakte s realitou.

Okrem považskobystrických škôl, s ktorými som pricestoval ja, sme stretávali aj nejaké stredné školy od inakadiaľ, o húfoch sa však nedá hovoriť. To ale nie je podstatné. Chcel som hovoriť o (nielen) svojich postrehoch.

Prvý môj poznatok z tejto akcie bol, že sme často v školách totálne vedľa :) Bol to tak trochu iný svet. Asi najčastejšie skloňovanými mottami boli - "buď sám sebou", "uvedomuj si svoje klady a zápory", "pracuj so sebareflexiou", "buď aktívny", "buď jedinečný", "ponúkaj to, čo nikto iný", "nepreháňaj", "hovor len to, čo vieš aj dokázať". Prišlo mi to trochu v rozpore so školskými pravidlami, kde často platí - toto budete vedieť všetci, takto to majú mať všetci, všetci by mali mať túto úroveň a pod. Akoby jediným rozmedzím odlišnosti bola očakávaná odpoveď a stupnica od 1 po 5. A naopak na pracovnom trhu je každý "jedinečne namiešaná polievka", ktorá je pre zamestnávateľa buď zaujímavá alebo nudná. Alebo provokatívna alebo nezaujímavá.

Druhým mojim poznatkom bola akási "paradigma" úspechu. Všetci motivátori, speakeri zdôrazňovali v prvom rade sebauvedomenie, potom plánovanie toho, čo so sebou a reálne kroky. Hovorili o tvrdej práci, ale tá mi prišla len ako akási prirodzená súčasť realizovania svojich plánov. V školách však často počúvame hlavne o tvrdej práci, o "makaní" na sebe, o sebazapretí počas testovacích ročníkov, ale priveľmi sa nehovorí o prirodzených a skutočných cieľoch, o víziách... Vlastne ma niekedy prekvapuje, že v školách dokážeme venovať 60 hodín krúžkovej činnosti a stovky hodín vyučovacej činnosti príprave na napr. monitor, ktorého hodnota vyprší v minúte odovzdania a jeho dopad v minúte prijatia na strednú školu. Zato podľa mňa nepomerne menej času venujeme definovaniu cieľov v živote dieťaťa, ku ktorým by chcelo smerovať. Výsledkom takéhoto prístupu je oslava 90% a 100%-tných detí v monitore a prehliadanie detí, ktoré napriek nižším percentám majú svoje ciele definované a svoje cesty si razia.

Tretím mojim poznatkom je, že ak dáme deťom príležitosť, ujmú sa jej. Každé do inej miery, každé inak, ale každé dajako. Súčasťou akcie bola aj hodnotiaca časť. Cestou domov vo vlaku, spolu v kupé, času neúrekom... Vyjadrenia detí ma veľmi prekvapili. Niektoré deti zaujali prednášky, niektoré deti zaujali interaktívne hry, testy, niektoré fascinovali rozhovory s ľuďmi z firiem o povolaniach. (niekoho pekné baby, či pekný záchranár) Mňa zaujal napríklad náš žiak, ktorý povedal, že bol rád, že sa ulial zo školy - prirodzene :) Keď však rozprával ďalej, vlastne povedal, že počul tri, či štyri prednášky, ktorých pointu a "odkaz" vystihol bravúrne. Vtedy som si uvedomil, že síce na úkor školy, ale dobrovoľne aktívne počúval cudzích ľudí... To bol pre mňa úžasný signál, že nevnímal čas, že nevnímal to, že sa učí, že nasáva, že mu niekto ide pod kožu bez toho, aby sa bránil... Iný žiak povedal, že "viete, ono to inak pôsobilo, ako keď to hovoria v škole. Stál tam na pódiu chlap, ktorý to nemal z knižiek, ale zo života. Bolo vidno čím prešiel a vedel povedať, že prečo je úspešný. A vyzeral ako úspešný, keď riadi firmu, ktorá má také dobré meno..." Vyjadrení bolo samozrejme viac, nemá zmysel rozpisovať všetky... V každom prípade som presvedčený, že deti majú záujem riešiť svoju budúcnosť, že majú záujem sa o nej rozprávať, ak majú inšpiráciu, ak vidia okolo seba, že to ľudia riešia. A že ich nie je málo. Zistil som, že mnohé otravuje táto téma aj preto, lebo sú zmätené, lebo nevedia čo povedať, každý ich do niečoho tlačí... Dnes som zase trochu zmenil optiku.

Som rád, že táto stovka detí dostala možnosť a väčšina ju využila. Som rád, že dnes som si opäť istý, že generácia, ktorú máme v školách chce ísť vpred.

Musíme ich v tom podporiť.

Peter Lengyel, realizátor vzdelávacích programov

Považská Bystrica

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?