SKU
Ohýbaj ma mamko, dokým som ja Janko
Štatisticky takmer 10% detskej populácie sú deti s ťažším alebo ľahším zdravotným znevýhodnením. Niektoré ťažkosti sa dajú odstrániť, pokiaľ sa k dieťaťu včas dostane odborná pomoc.
Štatisticky takmer 10% detskej populácie sú deti s ťažším alebo ľahším zdravotným znevýhodnením. Niektoré ťažkosti sa dajú odstrániť, pokiaľ sa k dieťaťu včas dostane odborná pomoc.
Záver minulého týždňa opäť potvrdil, že na Ministerstve školstva SR sa pracuje predovšetkým „koncepčne“.
Súčasťou každej základnej školy je školský klub detí. ŠKD. Ten navštevujú mladší žiaci. Prvostupniari. O zmysluplné vyplnenie ich voľného času sa starajú naše kolegyne.
Čo je vlastne reforma? Wikipedia uvádza, že je to prebudovanie niečoho; úprava, zmena, pretváranie pomerov postupným zlepšovaním a prispôsobovaním.
Školstvo je žhavá téma. To registrujeme. Všetci. V tejto krajine sa k nemu vyjadrujú, riešia ho a rozumejú mu tiež všetci.
Vláda Slovenskej republiky ani po 27 rokoch nedokáže v našej krajine zabezpečiť základné ústavné práva deťom so zdravotným znevýhodnením, deťom v riziku, nadaným deťom, či deťom sociálne znevýhodneným.
Sebapoznávacie a motivačné rozprávky, ktoré pomáhajú pri rozvíjaní sebaovládania, sebaúcty a lepších vzťahov.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujeme vám za dôveru, ktorú ste nám preukázali zaslaním vašich listov do kampane Zber strachu.
Hromadná pripomienka proti obmedzeniam kreditového systému, politizácii školstva a za skvalitnenie školského zákona Slovenská komora učiteľov predkladá hromadnú pripomienku k navrhovanej úprave zákonov č. 245/2008, č. 596/2003, č. 317/2009 a č. 390/2011, ktorú predložilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Sme proti politizácii školstva V navrhovanej úprave zákona 596/2003 zásadne odmietame, aby zriaďovatelia škôl, čiže starostovia, predsedovia samosprávnych krajov a prednostovia okresných úradov, získali právo vetovať návrh Rady školy na riaditeľa, ktorý vzišiel z výberového konania. Navrhovaná úprava povedie k politizácii školstva, mnoho schopných ľudí stratí motiváciu kandidovať za riaditeľa a vytvorí sa priestor pre korupciu, klientelizmus a rodinkárstvo.
Vážení priatelia, rád by som sa s vami podelil o moje dojmy z akcie Profesiadays - veľtrh práce, ktorý sa konal uplynulé dni v Inchebe. Organizátorom tejto aktivity bol portál Profesia.sk, ktorý združuje pracovné ponuky z celého Slovenska (aj zahraničia) a zjednodušuje uchádzačom o zamestnanie nájsť svoju prácu.
Dnes po dlhšom čase Vám opäť prinášame článok, tentoraz o skvelej aktivite, ktorú pripravili na ZŠ Kudlovskej v Humennom a realizovali v Bratislave. Ak aj na vašej škole ste uskutočnili niečo netradičné a zaujímavé, pokojne nám môžete zaslať príspevok na adresu sku@sku.sk.
(alebo Plány pre plány, správy pre správy, smernice pre smernice atď.) Pri všetkom čo robíme, musia byť na prvom mieste naši žiaci, ich kvalitné vzdelávanie a výchova, ich záujmy a potreby. Nie som si celkom istý, či to ešte stále platí. Na prvé miesto sa totiž v posledných rokoch úspešne dostávajú Papiere. Najviac opakovanou témou rôznych sedení, školení, stretnutí vedúcich zamestnancov v školstve, témou rôznych seminárov a vzdelávaní je pedagogická dokumentácia, plány, správy, smernice, hlásenia, tabuľky, štatistiky atď. Akoby na tom bolo založené vzdelávanie. Dokumentáciu a papiere sme povýšili na najdôležitejšie miesto v škole. Kvalita vzdelávania až tak častou témou nie je.
Vážení kolegovia! V týchto dňoch sa na nás valí kritika vyplývajúca z neúspešnosti slovenských žiakov v testovaní PISA. Chytili sa toho všetky médiá, samozrejme, s cieľom „objektívneho" zachytenia problému. Veď kopnúť si do slovenského školstva je každý mesiac ľahšie, keďže je dlhodobo zanedbávané, z čoho vyplývajú rôzne problémy. Načo by sa uverejňovali pozitíva, na ktorých pracujeme na školách aj bez politicky pretláčanej reformy už roky? To naše médiá (česť výnimkám) zaujíma iba okrajovo. Dnes je nosným bodom spravodajstva škandál, kritika a zveličovanie. V dobe, keď ide o čísla, v tomto prípade o sledovanosť/čítanosť, sa dobré správy o školstve nehodia, nie sú zaujímavé. Spustila sa teda škandalózna, tendenčná a opakujúca sa kritika výsledkov z testovania PISA. Zrazu sa každý stal odborníkom na tému školstva s kompetenciou vytvárať predčasné závery. Preto si dovolím zamyslieť sa v nasledujúcich riadkoch nad problematikou testovania a vyjadriť tak vlastný názor na túto tému.
Bolo to už veľmi dávno, keď som stála pri zrode právnej subjektivity škôl. Nadšená zo slobody a možností demokratického riadenia. Neskôr som si uvedomovala, že pri nedostatku finančných prostriedkov zápasíte o základný štandard, ba mnohé situácie v školách sú závislé od zriaďovateľov. Dostávali sme pokyny, ako lavírovať s nedostatkom financií i napriek porušovaniu zákonov. Totiž všetko sa odvíjalo od koláča, ktorý mal k dispozícii zriaďovateľ. Naplánovali ste si rozpočet, avšak vzápätí ste nevedeli, koľko skutočne dostanete. Pridelili vám jednu dvanástinu, keď zostali peniaze, tak na konci roka sme mohli húfne nakupovať. Vtedy som si uvedomila, že právna subjektivita je „čiastočne tehotná žena", avšak lepšie ako vôbec nebyť tehotná.
V piatok a rovnako celý týždeň odchádzam z práce večer za tmy. Robím štatistiky, zbierame vzdelávacie poukazy, zaraďujeme ku krúžkom, skúmame, či žiak odovzdal poukaz nám alebo mestskému centru voľného času. Dnes sme dotláčali prijatie vzdelávacích poukazov, k tomu začíname výkaz Eduzber.
Vážení páni učitelia, ctené panie učiteľky, my vďační rodičia Vašich žiakov Vám ďakujeme za námahu, úsilie a pozitívne výsledky dosiahnuté pri práci s deťmi. Vieme, že Vy máte toho veľa na starosti, kopu (zbytočnej) administratívy a my nevieme doceniť to všetko, čo robíte. Blíži sa termín prvých schôdzí. Zíde sa Rada rodičov, uskutočnia sa triedne aktívy rodičov. Vieme, že si robíte starosti ako schôdzu zorganizovať, či zvládnu Vaše hlasivky hodinu trvajúce čítanie školského poriadku, komu dať písať zápisnicu, ako vyzbierať peniaze, ako ich zaevidovať, čo s nimi urobiť...
Nuž, keď sa už zrušila rubrika o školstve a články sa presunuli k politickým alebo spoločenským témam, treba sa nad tým zamyslieť. Treba to prijať ako výzvu. Výzvu k zbaveniu sa civilizačnej choroby súčasnosti, ktorá sa volá pasivita. A napriek súčasnému stavu ovzdušia sa prekonať. Stať sa aktívnejším občanom a vzorom pre svoje deti.
Dnes to nebude o stave školstva, nedostatku financií, zavádzaní zmien v systéme miesto systémových zmien. Bude to naopak niečo pozitívne a pre niekoho možno aj podnetné.
Toto je súkromno-verejná osobná správa o stave školstva tak ako to vidí jeden obyčajný vidiecky učiteľ. Nebude síce tak rozsiahla, ako tá ministerská a možno si nezíska takú pozornosť, ako tá učiteľská, keďže okrem iného bude i podstatne kratšia. Ale dovolím si tu pridať niekoľko bodov, ktoré mne osobne v obidvoch chýbali a nemalo by sa na ne zabúdať.
„Mami, už mám všetko nachystané, môžeme ísť do školy,“ povedala ráno svojej mame druháčka Marienka. „Nezabudla si si nič?“ opýtala sa mama. „Asi nie, aj prezuvky som si dala do vrecúška." „Tak poď ideme,“ povedala mama. Marienka už stála oblečená vo dverách a čakala, kým si mama obuje topánky. Vtom sa jej zazdalo, že počuje nejaké hlasy. Bola si istá, že tie hlasy nevychádzali z veľkej diaľky. Ale nerozumela, čo hovorili. „Som zvedavá, ako ma dovlečie do školy?“ zaznelo znovu. Marienka sa obzerala okolo seba, ale stále nikoho nevidela. „A mňa tento rok určite zničí,“ ozvalo sa ešte raz. „Kto to hovorí?“ opýtala sa Marienka. „S kým sa to rozprávaš?", opýtala sa mama. „Neviem, počula som hlasy, ale nikoho nevidím,“ odpovedala Marienka. „To sa ti asi len niečo zdalo,“ povedala mama. „Nemáš trému, že si už druháčka?“ „Nie, ja sa do školy teším,“ odpovedala Marienka. „Len ma trochu ťahá chrbát.“ „Bodaj by ťa neťahal, keď mne idú prasknúť cverny,“ ozval sa znovu neznámy hlas. „Mama počula si, počula si?“ vykríkla Marienka. „Ja som teda nepočula nič,“ ešte raz povedala mama. „No poď, poď ideme!“ prikázala mama.