reklama

O aktovke a vrecúšku

„Mami, už mám všetko nachystané, môžeme ísť do školy,“ povedala ráno svojej mame druháčka Marienka. „Nezabudla si si nič?“ opýtala sa mama. „Asi nie, aj prezuvky som si dala do vrecúška." „Tak poď ideme,“ povedala mama. Marienka už stála oblečená vo dverách a čakala, kým si mama obuje topánky. Vtom sa jej zazdalo, že počuje nejaké hlasy. Bola si istá, že tie hlasy nevychádzali z veľkej diaľky. Ale nerozumela, čo hovorili. „Som zvedavá, ako ma dovlečie do školy?“ zaznelo znovu. Marienka sa obzerala okolo seba, ale stále nikoho nevidela. „A mňa tento rok určite zničí,“ ozvalo sa ešte raz. „Kto to hovorí?“ opýtala sa Marienka. „S kým sa to rozprávaš?", opýtala sa mama. „Neviem, počula som hlasy, ale nikoho nevidím,“ odpovedala Marienka. „To sa ti asi len niečo zdalo,“ povedala mama. „Nemáš trému, že si už druháčka?“ „Nie, ja sa do školy teším,“ odpovedala Marienka. „Len ma trochu ťahá chrbát.“ „Bodaj by ťa neťahal, keď mne idú prasknúť cverny,“ ozval sa znovu neznámy hlas. „Mama počula si, počula si?“ vykríkla Marienka. „Ja som teda nepočula nič,“ ešte raz povedala mama. „No poď, poď ideme!“ prikázala mama.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)


taška
taška 

Odprevadila Marienku ku škole a asi desať metrov pred vchodom sa s ňou rozlúčila. Marienka dala mame pusu na líčko a pokračovala ďalej ku vchodu do školy. Prešla asi päť metrov, keď sa hlasy ozvali znovu. „Musíš ma ťahať po zemi?“ zaznelo.

„Kto je to, kto to hovorí?“ opýtala sa Marienka.

„No predsa ja, vrecúško."

„Ty? A ty odkedy hovoríš?“ opýtala sa Marienka a zastavila sa.

„Odkedy, odkedy? Odvtedy, čo nás deti ťahajú po chodníkoch,“ odpovedalo vrecúško.

„A ako ťa mám nosiť, keď som taká malá?“

„Najlepšie by bolo, keby si ma nemusela nosiť vôbec.“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Hej, hej, ste tu len vy dvaja?“ ozval sa ďalší hlas. "A toto kto je, kto to hovorí?" opýtala sa Marienka.

„Aktovka nám skočila do debaty," povedalo vrecúško.

„Aha," povzdychla si Marienka. „Aj teba šúcham po zemi?“

„Nie, ale idú mi prasknúť stehy, keď do mňa všetko nahádžeš,“ povedala aktovka. „Ale teraz už utekaj do školy, lebo prídeš neskoro," povedala aktovka. „Večer sa porozprávame."

V ten deň sa Marienka v škole nemohla veľmi sústrediť. Nevedela sa dočkať, kedy príde domov a porozpráva sa s vrecúškom a aktovkou. Hneď ako sa doma vyzula, prešla do detskej izby, aby ju mama nepočula a opýtala sa vrecúška: „Bolí ťa to veľmi, keď ťa šúcham po zemi?“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vrecúško odpovedalo: „Bolí, ale najskôr si urob úlohy a potom sa porozprávame. Aj keď úlohy by ste si mali robiť v škole a doma odpočívať ako dospelí po práci,“ ešte si zahundralo.

Marienka si v ten deň urobila úlohy ako najlepšie vedela. Po večeri si všetky veci nachystala do školy. Do aktovky učebnice, zošity a peračník. Do vrecúška prezuvky. Aktovku a vrecúško si odniesla k posteli, umyla si zuby, popriala mame dobrú noc a išla si ľahnúť do postele. 

„Aká si dnes bola usilovná,“ ozvalo sa vrecúško, hneď ako si Marienka ľahla do postele a prikryla sa paplónom.

„Tešila som sa na Vás,“ povedala Marienka. „Povedzte mi, ako Vám môžem pomôcť?“ opýtala sa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Neviem, neviem, či nám ty môžeš nejako pomôcť,“ ozvala sa aktovka.

„Najlepšie by bolo, keby si ma nemusela každý deň nosiť do školy,“ ozvalo sa vrecúško. „Keď máš telocvik, ledva nás ťaháš." „Ja by som malo visieť v škole a ty by si si, keď prídeš do školy, len vybrala prezuvky a dala do mňa topánočky.

„A mne by možno stačilo, keby neboli učebnice také veľké,“ pridala sa aktovka. „Keby bola napríklad učebnica na jeden rok rozdelená na štyri menšie učebnice, nezačali by sa mi trhať cverny a aj tvoj chrbátik by si pochvaľoval.“

Čo mám teda robiť?“ opýtala sa Marienka.

"Popros zajtra mamu, či by nezabehla na ministerstvo školstva a nepokúsila sa tam vyhľadať aspoň jedného rozumného úradníka, ktorému by predložila naše návrhy."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Sľubujem, hneď ráno poprosím mamu. Dobrú noc aktovka, dobrú noc vrecúško,“ povedala Marienka a s úsmevom na tváričke jej spadli viečka.

Rodič

zdroj fotografie: Flickr

SKU

SKU

Bloger 
  • Počet článkov:  82
  •  | 
  • Páči sa:  41x

Dobrá trieda stojí na dobrej zborovni. Zoznam autorových rubrík:  Zo životaŠkolstvoNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu