Ako (ne)prebieha reforma v školských kluboch detí

Autor: SKU | 27.1.2017 o 20:39 | (upravené 27.1.2017 o 20:56) Karma článku: 6,39 | Prečítané:  1995x

Čo je vlastne reforma? Wikipedia uvádza, že je to prebudovanie niečoho; úprava, zmena, pretváranie pomerov postupným zlepšovaním a prispôsobovaním. 

Takže sa ide zlepšovať v tom našom školstve.... „No konečne!“ pomyslíme si asi všetci. Veľké kroky, veľké gestá, veľké prebudenie zo zimného spánku, to všetko sa splní ako mávnutím čarovného prútika. Potom budeme všetci šťastní a spokojní - deti aj ich rodičia a v neposlednom rade vychovávatelia. Také jednoduché, všakže?

Lenže v našom školstve sa podobné rozprávky nenosia. Takže zabudnime ... A prečo? Priblížim len malú časť školstva, o ktorej sa nikde nehovorí,  ktorá potrebuje zmeny ako soľ. Sú to školské kluby detí, v ktorých pracujú /no ale toto!!!/  pedagogickí zamestnanci – vychovávatelia. Táto nenápadná skupina ľudí v školstve sa stará o deti v základných školách pred a po vyučovaní. Verejnosti sú známi skôr ako družinári starajúci sa o už vzdelané deti po škole. Posledné východisko pre rodičov, ktorí pracujú a nemôžu si dovoliť dieťa nechať doma samo. Áno, ich úloha je teda pre niekoho jasná – strážiť. Trošku skreslený a miestami naivný názor človeka  neznalého veci. Takého, ktorý nevidí a nevie /lebo nemá odkiaľ/, že pobyt v  ŠKD deťom plánovane, systematicky a zmysluplne vypĺňa ich voľný čas, učí ich samostatnosti pri príprave na vyučovanie, socializuje, predchádza nežiaducim aktivitám.

Je to „beh na dlhé trate“,  dlhodobé vplývanie na deti a ponúkanie alternatívy trávenia voľného času. Je to o rozvíjaní  komunikácie, počúvaní druhých, zaujatí postojov, sebavyjadrení. Je to o obhájení samého seba pred ostatnými, o akceptácii názoru iných, o spolupráci, o smiechu, o zábave a dobrej nálade, o schopnosti riešiť konflikty bez agresivity a urážok, o zodpovednosti za svoje rozhodnutia, ... V modernom ponímaní by sme to mohli nazvať ako mäkké zručnosti (anglicky Soft skills).

Bohužiaľ, nadobúdam pocit /alebo nielen ja?/, že táto forma neformálneho vzdelávania nie je pre naše školstvo podstatná. Školské kluby sa stali akousi divnou súčasťou rezortu školstva, o ktoré nemá nikto na ministerstve záujem. Dokonca sa o nich neobjavila zmienka ani v pripravovanej ďalšej reforme. A tak sa pýtam, akou cestou sa školské kluby budú uberať pod vedením nového pána ministra? Alebo budú naďalej pokračovať „necestou“?

V  roku 2013 boli ministerstvu školstva predložené pripomienky k zlepšeniu postavenia školských klubov detí. Dovolím si ich nazvať malou reformou v systéme školstva. Bohužiaľ, doteraz ticho.  Riešia sa veľké a väčšie a megareformy a na našej malej sa podľa odpovede kompetentných stále pracuje. A ešte že nie sú peniaze. To sa predsa musí dať pochopiť! Veď raz to musí prísť …. a možno dvakrát alebo trikrát.... s každým novým ministrom školstva.

Lucia  Rintelová

členka Slovenskej komory učiteľov

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Po kose na Krym? Zakopnete o tank

Vreckový sprievodca cestovateľov po východných teritóriách, časť III.

KOMENTÁRE

Mala byť ombudsmanka aj na pochode za rodinu?

Bubon, koláž Krista a zástava, celý výjav pripomínal akúsi civilnú procesiu.


Už ste čítali?