Takže sa ide zlepšovať v tom našom školstve.... „No konečne!“ pomyslíme si asi všetci. Veľké kroky, veľké gestá, veľké prebudenie zo zimného spánku, to všetko sa splní ako mávnutím čarovného prútika. Potom budeme všetci šťastní a spokojní - deti aj ich rodičia a v neposlednom rade vychovávatelia. Také jednoduché, všakže?
Lenže v našom školstve sa podobné rozprávky nenosia. Takže zabudnime ... A prečo? Priblížim len malú časť školstva, o ktorej sa nikde nehovorí, ktorá potrebuje zmeny ako soľ. Sú to školské kluby detí, v ktorých pracujú /no ale toto!!!/ pedagogickí zamestnanci – vychovávatelia. Táto nenápadná skupina ľudí v školstve sa stará o deti v základných školách pred a po vyučovaní. Verejnosti sú známi skôr ako družinári starajúci sa o už vzdelané deti po škole. Posledné východisko pre rodičov, ktorí pracujú a nemôžu si dovoliť dieťa nechať doma samo. Áno, ich úloha je teda pre niekoho jasná – strážiť. Trošku skreslený a miestami naivný názor človeka neznalého veci. Takého, ktorý nevidí a nevie /lebo nemá odkiaľ/, že pobyt v ŠKD deťom plánovane, systematicky a zmysluplne vypĺňa ich voľný čas, učí ich samostatnosti pri príprave na vyučovanie, socializuje, predchádza nežiaducim aktivitám.
Je to „beh na dlhé trate“, dlhodobé vplývanie na deti a ponúkanie alternatívy trávenia voľného času. Je to o rozvíjaní komunikácie, počúvaní druhých, zaujatí postojov, sebavyjadrení. Je to o obhájení samého seba pred ostatnými, o akceptácii názoru iných, o spolupráci, o smiechu, o zábave a dobrej nálade, o schopnosti riešiť konflikty bez agresivity a urážok, o zodpovednosti za svoje rozhodnutia, ... V modernom ponímaní by sme to mohli nazvať ako mäkké zručnosti (anglicky Soft skills).
Bohužiaľ, nadobúdam pocit /alebo nielen ja?/, že táto forma neformálneho vzdelávania nie je pre naše školstvo podstatná. Školské kluby sa stali akousi divnou súčasťou rezortu školstva, o ktoré nemá nikto na ministerstve záujem. Dokonca sa o nich neobjavila zmienka ani v pripravovanej ďalšej reforme. A tak sa pýtam, akou cestou sa školské kluby budú uberať pod vedením nového pána ministra? Alebo budú naďalej pokračovať „necestou“?
V roku 2013 boli ministerstvu školstva predložené pripomienky k zlepšeniu postavenia školských klubov detí. Dovolím si ich nazvať malou reformou v systéme školstva. Bohužiaľ, doteraz ticho. Riešia sa veľké a väčšie a megareformy a na našej malej sa podľa odpovede kompetentných stále pracuje. A ešte že nie sú peniaze. To sa predsa musí dať pochopiť! Veď raz to musí prísť …. a možno dvakrát alebo trikrát.... s každým novým ministrom školstva.
Lucia Rintelová
členka Slovenskej komory učiteľov
