Klobúk dolu

Autor: SKU | 19.1.2018 o 23:15 | (upravené 20.1.2018 o 9:59) Karma článku: 3,53 | Prečítané:  945x

Slovenskí učitelia pracujú so žiakmi skvelými aj slabšími, komunikujú s rodičmi ústretovými, či prehnane starostlivými, v budovách vynovených ale aj ošarpaných, jednoduchšie povedané v podmienkach skutočne rôznych.

Taký virvar som už dlho v hlave nemala a pretrváva, napriek tomu, že pokojná nedeľa sa schyľuje k večeru.

V sobotu večer som sa vrátila z Jurského, nie parku, ale dedinky na východe nášho krásneho Slovenska. Dedinky s bohatou históriou, prvá písomná zmienka je z roku 1294, škola je v prevádzke od 18. storočia dodnes.

Škola? Nuž, keď sme v Kežmarku nastupovali do autobusu, opýtali sme sa, či stojí pri škole? Šofér na nás divne pozrel a spýtal sa, že pri ktorej? Pochopili sme, keď sme prišli do dediny. Na začiatku dediny nám do oka padla nová budova modulovej školy (tzv. kontajnerová), odovzdaná, no nefunkčná, čaká na dobudovanie, autobus zastavil pred Špeciálnou základnou školou, no my sme mali namierené do ZŠ s MŠ Jurské, ktorá sídli v neďalekej budove, ktorá bola postavená kedysi v roku 1856, v ktorej je riaditeľňa prerobená dreváreň a zborovňa vznikla z prístrešku na skladovanie uhlia, kde pri vstupe máte pocit, že sa musíte prikrčiť, v počítačovej učebni musíte ísť bokom a v zborovni "je toľko miesta", že keď je porada, špendlík nepadne na zem, lebo štrbinku si nenájde. V tomto minimalizovanom priestore sú 3 triedičky + počítačová, ďalšie triedy sú v priestore obecného úradu. Takže šoférova otázka bola namieste.

Prišli sme sem na pozvanie pani riaditeľky Mgr. Anny Tkačikovej, aby sme časť jej kolektívu oboznámili s Hejného metódou. Škola je špecifická nielen priestormi, ale aj žiakmi a kolektívom pedagogických pracovníkov. O vyše 150 Rómskych žiakov sa stará 20 pedagogických pracovníkov medzi ktorými sú asistenti ale aj učitelia Rómovia. Absolvovala som už niekoľko školení so skvelými učiteľmi, no táto skupina bola mimoriadna. Mimoriadna tým, že napriek stiesneným podmienkam pracujú s obrovským nasadením, o svojich žiakov sa starajú zodpovedne a s láskou, neustále sa vzdelávajú, pani riaditeľka "vládne pevnou, no láskavou rukou" a snaží sa pre svojich ľudí a žiakov urobiť čo najviac.

Čo teda spôsobilo ten zmätok v moje hlave?

Predsudky, otázky, smútok!

Predsudky: Načo tam idete, veď tých aj tak nič nenaučia!

Otázky: Koľko učiteľov by dokázalo učiť v takýchto podmienkach, s takým nasadením a s takým optimizmom? Prečo naťahujú dostavbu kontajnera, keď je prepotrebný? Žiadna školská jedáleň, balíček so suchou stravou stačí? Nie je dieťa ako dieťa?

Smútok: Vo vlaku z Kežmarku do Popradu cestovala s nami skupina Rómov, špinavých, otrhaných, s korisťou v igelitových vreciach, ktorú vyzbierali v kežmarských kontajneroch. V Huncovciach vystúpili do tmy, čakala ich ešte cesta do osady.

Vyzerali spokojní.

Boli?

Žijeme v 21.storočí!!!

 

Mária Grafová, lektorka Hejného metódy

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?