Inšpekcia sa opäť predviedla

Autor: SKU | 5.12.2019 o 22:41 | (upravené 5.12.2019 o 22:47) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  2742x

Dlhodobo sledujem osobný konflikt medzi hlavnou školskou inšpektorkou a riaditeľom školy J. Papugom. Je to ako sledovať seriál Za sklom, len s tým rozdielom, že tento „seriál“ sa deje priamo naživo.

Pani inšpektorka je známa svojimi progresívnymi vyjadreniami na adresu učiteľov a ľúbivými mediálnymi výstupmi, kde ukazuje ľudomilnosť, inklúziu a záujem o deti. Rada kritizuje učiteľov a sľubuje lepšiu inšpekciu, ale v skutočnosti sú to len prázdne frázy a snaha získať si verejnosť populizmom. Keď som si v roku 2016 dovolil upozorniť ju na závažné zlyhávania a ponižujúce praktiky jej inšpektorov a systému kontrol, povzdychla si, uznala isté nedostatky, ale hlavne sa postarala o to, aby ma rovnako, ako jej inšpektori, zmietla ponižovaním a nekonštruktívnym bagatelizovaním. Upozornil som ju i verejnosť, že s takouto inšpekciou nebudeme určite ako Fínsko, ktorému sa podľa Národného programu rozvoja a výchovy chceme podobať. Jej viaceré rozumné vyjadrenia majú jeden zásadný problém, že ostávajú pri pekných slovách. Webstránka tejto organizácie je dlhodobo zanedbaná, miliónový projekt ESF skončil v r. 2013 výstupom v záložke tejto stránky. Sebahodnotiace procesy a vnútorná autoevaluácia škôl je iba snom, o ktorom rada rozpráva, ale vo svojom postavení nič prevratné neurobila, aby to zmenila. Rada upozorňuje na to, aký je stav školstva, ale nie je ochotná spolupracovať, pripraviť nejaký kvalitný európsky projekt v čase, keď školstvo prichádza o takmer 100 miliónov eur, aby implementovala do škôl sebahodnotenie, demokraciu a participáciu a tak zmenila systém škôl z externej na internú kontrolu. To by ale možno už nemala inšpekcia zmysel a tak sa radšej uspokojí s udržiavaním tejto archaickej inštitúcie. A ešte lepšie, cez vyplakávanie na parlamentnom výbore a skrátené legislatívne konanie si pred rokom zabezpečila zvýšenie svojej moci – môcť odvolávať riaditeľov. Ono to môže mať aj výhody, ale v stave kočnerovských praktík „našich ľudí“ v školstve je to nebezpečná zbraň v rukách nekontrolovateľnej inštitúcie s prežitkovými praktikami.

V týchto dňoch sme svedkami toho, ako pani inšpektorka konečne vyhrala v priamom prenose. Konečne sa jej podarila získať „Gorazdova“ medaila, lebo zosadila svojho úhlavného kritika kolegu Jána Papugu. Hurrá!!! Tlesk! Tlesk! Blik! Blik! Zdá sa, že ju táto činnosť natoľko zamestnala, že si nestihla všimnúť, že školstvo sa rozpadá a potrebuje akútnu resuscitáciu. Lenže ona víťazoslávne vytiahla triesku z päty umierajúceho organizmu. Ťap! Ťap! Blik! Tlesk! Ďalší úspech na konte.

Dá sa diskutovať o správnosti konania p. riaditeľa Papugu. Ja osobne Testovanie nepovažujem za zbytočné a rovnako tak si nemyslím, že sa mal k veciam vyjadrovať z pozície riaditeľa. Lenže v stave, keď nám tu prerastá gorila kočnerov z každej strany, z riaditeľní a úradov, sa pani inšpektorka ide zaoberať úplne nepodstatnou a okrajovou záležitosťou len preto, že sa cíti ješitne dotknutá, že moderná spoločnosť už nevzhliada slepo a poslušne k inšpekcii, že sú tu odvážni učitelia, ktorí svoju hodnotu a prácu merajú spokojnosťou žiakov, rodičov a kvalitou vzdelávania a nie lacnými dotazníčkami a kontrolou dátumov na okraji tabule.

Určite sú prípady škôl, kde je potrebné riaditeľov odvolať pre závažné zistenia inšpekcie. Ale otázkou je, kde je rada školy i zriaďovateľ a celá kultúra školy? Prečo nekonajú oni sami? Odvolanie takéhoto riaditeľa nemusí viesť k premene školy. Pôsobenie školských inšpektorov na školách stále neplní podpornú a objektívnu kontrolu kvality vzdelávania, ale je skôr nástroj moci, strachu a formalizmu byrokracie. Mnohí inšpektori nemajú dostatočnú expertízu, nezaujímajú sa o kvalitu, komplexný názor všetkých účastníkov vzdelávania, ale sledujú iba okrajové formálne záležitosti, v ktorých sa dobre vyznajú. Inšpekcia aktuálne neprispieva k skvalitneniu vzdelávania ani k riešeniu krízy škôl. Prekvitajúci mobbing, dosadzovanie si svojich ľudí do rád škôl, zotrvávanie jedného riaditeľa školy na pracovisku desaťročia bez akéhokoľvek objektívneho hodnotenia spokojnosti účastníkov vzdelávania (rodičov, žiakov, učiteľov), totalitná kultúra zborovní, šikanovania žiakov, kultúra nedemokracie a neparticipácie, formálnosť dokumentov, neraz aj podvodné konanie, nízke právne povedomie učiteľov a potláčanie ich práv. Toto sú skutočné problémy na školách, ktoré Štátna školská inšpekcia vidí veľmi skreslene, alebo ich nechce vidieť, lebo k nim vlastne svojím pôsobením len prispieva. Neprináša žiadne riešenia, nespolupracuje s inými priamoriadenými organizáciami, nepredkladá projekty pre skvalitnenie škôl. Hrá sa na to, že to nie je jej náplň. Aj preto ju treba zrušiť.

Som presvedčený, že spor p. inšpektorky s riaditeľom školy p. Papugom je len jej osobným sporom a nie systémovým riešením, ktorý je tak veľmi potrebný. Sú tu oveľa závažnejšie prípady na množstve škôl, kde sa šliape po právach učiteľov a degraduje vzdelania a riaditelia odvolaní nie sú. A v relatívne funkčnej škole, kde je príliš nepohodlný riaditeľ sa pre násobne menšie zlyhanie odvoláva riaditeľ. Toto je nepríjemný precedens.

Viktor Križo

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Pat v parlamente urobí z Čaputovej najsilnejšieho hráča

Prezidentke hrozí, že by mala poveriť Kotlebu.


Už ste čítali?