Reakcia SKU na analýzu IVP: Riaditelia dvakrát a dosť?!

Autor: SKU | 23.6.2021 o 18:37 | (upravené 23.6.2021 o 19:35) Karma článku: 1,76 | Prečítané:  294x

Analýza Inštitútu vzdelávacej politiky je podľa nás samoúčelná a ako aj samotná autorka uvádza, výsledky sú nejednoznačné - pre reguláciu by boli potrebné ďalšie dáta, ktorými štúdia nedisponuje.

Inštitút vzdelávacej politiky v týchto dňoch vydal analýzu vplyvu dĺžky praxe riaditeľov na spokojnosť učiteľov s názvom Riaditelia, dvakrát a dosť?! (IVP, jún 2021). Z úvodu štúdie vyplýva, že sa „opakovane otvára diskusia o tom, či ku skvalitneniu školského prostredia môže prispieť obmedzenie počtu funkčných období riaditeľa,“ s odvolaním sa na články Nových školských odborov, Slovenskej komory učiteľov a poslanca Ota Žarnaya. Asi nikto nebude rozporovať, že táto téma dlhodobo a aktívne zaznieva práve od komory učiteľov. Myslíme si, že argumenty a dôvody tak Nových školských odborov ako aj exposlanca O. Žarnaya sú veľmi podobné a aj preto si dovolíme na uvedenú štúdiu zareagovať sumárne. V štúdii zaznieva veľa zaujímavých argumentov, ale aj nejasností, ktoré si vyžadujú našu pozornosť.

Zámer a metodológia výskumu IVP

Inštitút vzdelávacej politiky (ďalej len „IVP“) si stanovil za cieľ preskúmať veľkú tému, ktorá dlhodobo trápi školy, nakoľko atraktivita učiteľského povolania dlhodobo klesá. Žiaľ, IVP na tento účel nezrealizoval vlastný reprezentatívny prieskum, ale iba „repasoval“ už existujúce dáta zo staršieho výskumu Talis (2018), ktorý sa tejto problematike priamo nevenoval. Dáta prieskumu Talis vznikli na základe vybranej výskumnej vzorky učiteľov druhého stupňa a analýza IVP z nej dáva do korelácie len vybrané dáta z položiek dotazníka spokojnosti učiteľov a počtu funkčných období. Komplexná diagnostika problematiky však vyžaduje výskum  v kombinácii s kvalitatívnou analýzou. Autorka analýzy venovala pozornosť tým položkám dotazníka, ktoré sa jej zdali dôležité. Lenže dotazník spokojnosti Talis (2018) obsahuje celú paletu otázok o školskej klíme a spokojnosti s prácou (najmä položky 48 -55), ktoré oveľa viac zodpovedajú dlhodobým obavám a zisteniam vyplývajúcim z podnetov učiteľov, ktoré komora, Transparency international Slovensko, Zastavme korupciu, NŠO i bývalý poslanec Oto Žarnay zo škôl opakovane dostávajú (vzťahy na pracovisku, štýl riadenia, nedemokratické princípy a pod.) Dáta, s ktorými IVP pracovalo, považujeme za nedostatočné.  Nehovoriac o tom, že IVP neskúma dáta longitudinálne a neporovnáva v čase, čo by v prípade sledovania dopadu na počet funkčných období mohlo poukázať aj na kauzalitu problému. Okrem toho autorka veľmi nešťastne zúžila problematiku iba na funkčné obdobia. Komora považuje úpravu funkčných období len za jeden z mnohých komplexných krokov k zmene kultúry školy. Dlhodobo upozorňujeme na právo veta zriaďovateľa, formálnosť rád škôl, nedostatočné zastúpenie učiteľov v nich, často netransparentné a vopred vyhraté výberové konania, participácia, spolupráca, verejná kontrola a i.

Počet funkčných období nemá vplyv na spokojnosť učiteľov?

Podklad pre porovnanie spokojnosti učiteľov (podľa Inštitútu vzdelávacej politiky) tvoria štyri  dotazníkové položky: Ak by to bolo možné, chcel/-a by som prejsť na inú školu? Baví ma práca v tejto škole? Odporučil/-a by som túto školu ako miesto, kde sa dobre pracuje? V podstate som so svojím zamestnaním spokojný/-á? Všetky štyri položky síce smerujú k téme spokojnosť učiteľa, ale rozhodne je diskutabilné, či tento typ otázok skutočne možno dávať do súvislosti s počtom funkčných období riaditeľov, aby sme poukázali na nejaký zmysluplný vzťah. Všetky štyri otázky sú veľmi všeobecné, spokojnosť učiteľa s prácou nemusí generovať ešte spokojnosť s vedením školy a jej štýlom riadenia, s pracovnými podmienkami či atmosférou v zborovni.

           V Slovenskej komore učiteľov si uvedomujeme, že slovenskí učitelia majú svoju prácu  radi a aj napriek zlým podmienkam pracujú neraz nad rámec svojich povinností. Záujem o profesiu a atraktivita učiteľského povolania však dlhodobo klesá (Správa o stave školstva, 2012, Učiace sa Slovensko, 2017). Vplyv na spokojnosť učiteľov s prácou môže mať aj mnoho iných faktorov: neznalosť lepších podmienok, sociálna habituácia na klímu školy, sociálna žiadúcnosť, zotrvávanie v tej istej škole celé desaťročia, nespolupráca učiteľov a tým pádom menšia závislosť na klíme školy ako takej, väčšia solitérnosť pri práci (učiteľ pracuje vo svojej triede a po skončení vyučovacej povinnosti v škole netrávi iný čas s ostatnými ľuďmi, zapojením do života školy a rozhodovacích procesov), pričom tieto faktory nie sú v analýze IVP skúmané ani spomenuté. Dáta o spokojnosti učiteľov nedávno získané tak v komore učiteľov (2021), ako aj Inštitútom duševného zdravia (2021), nie úplne korelujú so zisteniami v Talise (2018) – možno pandémia intenzívnejšie odkryla vzťahy v školách. Zaujímavým argumentom, ktorý IVP uvádza v analýze, je fakt, že fluktuácia učiteľov v treťom funkčnom období riaditeľa/riaditeľky výrazne stúpa. Je ťažké ubrániť sa vplyvu skúseností mnohých učiteľov/učiteliek, ktoré ukazujú, že odchádzajú práve tí nespokojní a neraz progresívni, ktorí sa vďaka nedemokratickým praktikám riadenia školy nedokážu v danej škole udržať a odchádzajú  (dobrovoľne alebo nedobrovoľne) .

Analýza Inštitútu vzdelávacej politiky je podľa nás samoúčelná a ako aj samotná autorka uvádza, výsledky sú nejednoznačné – pre reguláciu by boli potrebné ďalšie dáta, ktorými štúdia nedisponuje. Takéto parciálne až vágne analýzy vnímame ako účelové, prinášajúce do dôležitých procesov skôr zmätok.

Marketingová stratégia?

Najproblémovejšou časťou uvedenej analýzy je marketingová infografika, zameraná na tie vety, ktoré (veľmi nepresne) podporujú myšlienku neskracovania dĺžky funkčného obdobia. Správnosť tvrdenia, že neexistuje jednoznačný vzťah medzi spokojnosťou a počtom funkčných období, nie je v štúdii preukázaná. Už len nadpis Dvakrát a dosť?! je veľmi sugestívny a zavádzajúci. Rovnako tak záver, že obmedzenie výkonu práce riaditeľa preto z pohľadu efektu na spokojnosť nie je opodstatnené. Štúdia nič relevantné nepreukázala, lebo pracovala s obmedzenými dátami a autorka ani neplánuje problematiku hlbšie skúmať. Prirovnal by som to k situácii, keď lekár pacientovi zmeria tlak a keďže nemá kapacity robiť ďalšie vyšetrenia, usúdi, že pacient je asi zdravý.

            Je smutné, že ministerstvo školstva míňa finančné prostriedky na analýzy, ktoré sú nedostatočné, nekomplexné, metodologicky slabé, stanovia si slabé ciele, povrchné hypotézy, nezaujímajú sa o kauzality a ministerstvo pod ich vplyvom nakoniec vyhlási, že tak radšej nič nemeňme. Infografika a analýza vyšla na druhý deň po tom, ako komora s Transparency international Slovensko upozornili na závažnú situáciu výberu riaditeľov v publikácii Transparentný výber riaditeľov škôl. Môžeme si len domýšľať, prečo…

            Slovenská komora učiteľov žiada ministerstvo, aby sa problémami v školách začala zaoberať seriózne, komplexne a na profesionálnej úrovni. Podnety z praxe (aj počas pandémie) ukazujú, že školy nie sú zdravými a otvorenými inštitúciami.

VIKTOR KRIŽO

Slovenská komora učiteľov

viktor.krizo@sku.sk

Pozrite si online diskusiu Slovenskej komory učiteľov a Transparency International Slovensko na tému “Transparentný výber riaditeľov škôl”. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?